Fenomén útlaku: detské nevesty

1

Viac než desaťročie sú islámu a muslimom pripisované skoro všetky negatívne spoločenské javy. Ich súhrnným menovateľom je strach.

Média dennodenne prinášajú negatívne a hrôzu naháňajúce spravodajské informácie alebo komentáre, v ktorých sú muslimovia zobrazovaní v úlohe tzv. „zlých chlapcov“. Terorizujú nemuslimské okolie, alebo sa tešia z nešťastia, ktoré postihlo neveriacich. Neposlednom rade sú tí, ktorí potláčajú práva žien a bránia im získať rovnoprávne postavenie v spoločnosti. Pravdepodobne najvýraznejším symbolom fenoménu útlaku žien a dievčat sú detské nevesty. Fenomén, ktorý podľa kritikov je ďalším z „pilierov“ islámu.

Utlačovatelia?

Údajný symptomatický útlak žien, ktorý má byť súčasťou islámu, má zvyčajne jedného spoločného menovateľa – muža utlačovateľa. Kritika islámu vždy začína zahaľovaním žien, pokračuje možným počtom manželiek cez rôzne zákazy (napr. šoférovania v Saudskej Arábii) až po svadby detských neviest, často mladších než desať rokov. Mnohé z obvinení islámu však v skutočnosti s islámom nemajú nič spoločné. Tobôž nie sú v isláme nejakým spôsobom pre mužov „principiálne“ zakotveným („povinným“) útlakom žien a dievčat.

Navzdory odlišným východiskám – náboženským či sociálno-kultúrnym – miere dobrovoľného alebo vynúteného rozhodnutia samotných žien a dievčat, sú všetky uvedené obvinenia (a mnohé iné) médiami a verejnosťou zakaždým spájané len a len s islámom. Pravdou je, že burka (úplné zahaľovanie tváre), nie je povinnosťou (príkazom), ktorá by bola spomínaná v Koráne a hadísy nezaznamenávajú žiadny relevantný odkaz na zákaz šoférovania. Vynútené sobáše a násilie na ženách sú islámom priamo odsudzované.

„Kauza“ Áʼiša

Lež i pri týchto obvineniach platí, že „kto chce biť, palicu si vždy nájde“. Predovšetkým pre tých, ktorí sa z rôznych dôvodov negatívne vymedzujú voči islámu a muslimom. Ich pomyselnou palicou je „kauza“ Prorokovej (mier a požehnanie s ním) manželky Áʼiše (nech je s ňou Alláh spokojný). Jej nízky vek, neskoršia vzájomná láska a príkladný manželský vzťah sú (vždy boli) tŕňom v oku mnohých kritikov islámu.

[Tweet “Hoci vzťah Muhammada a Áʼiše bol veľakrát objasnený, kto chce biť, palicu si vždy nájde.”]

Závisť a nenávisť sa objavili už v čase Proroka a s rovnakou pravidelnosťou je tomu aj dnes. Preto vždy, ak sa objavia správy o krajinách, v ktorých sú mladé dievčatá nútené stať sa manželkami omnoho starších mužov, sú tieto prípady pripisované islámu. Je tomu tak bez ohľadu na to, že vzťah Muhammada (mier a požehnanie s ním) a Áʼiše (nech je s ňou Alláh spokojný) bol už veľakrát (v samotnom Koráne) podrobne objasnený, tak v rovine islamskej vierouky, ako aj dobového kontextu a spoločenských pravidiel platných naprieč vtedajším (a neskorším) svetom a rôznymi náboženskými spoločnosťami.

To, že vstupovanie do manželstva, alebo jeho vynucovanie bývavalo súčasťou spoločenských noriem v odlišných častiach sveta – vrátane Európy – neznamená, že to má svoje korene v isláme.

Vynútené manželstvá detí

Smutné príbehy o nešťastí a častom ponižovaní detských neviest sa s pravidelnosťou dostávajú do pozornosti médií. Keďže väčšina z nich sa vzťahuje na regióny Afriky a južnej a juhovýchodnej Ázie, v západných spoločnostiach prevláda presvedčenie, že k nim dochádza z dôvodu, že obyvateľstvo týchto krajín vyznáva islám. Ich výskyt má však iného spoločného menovateľa – rozhodne nie islám. Príčinou toho, že sa rodičia zvyčajne dobrovoľne a nezriedka dokonca ochotne vzdajú svojej dcéry a ešte v útlom veku ju zasnúbia, či vydajú za omnoho staršieho muža je chudoba, ktorá je prítomná v každej spoločnosti bez rozdielu vierovyznania. Prozaické zabezpečenie prežitia vlastnej rodiny na úkor jedného jej člena.

[Tweet “Príčinou toho, že sa rodičia vzdajú svojej dcéry, je chudoba a nie vierovyznanie.”]

Najchudobnejšie krajiny sveta – Jemen, štáty subsaharskej Afriky (Niger, Čad), Bangladéš či Etiópia – sú tie, v ktorých sú dodnes svadby detí bežné, a to navzdory zákonom, ktoré v týchto štátoch zakazujú svadby maloletých. Výskumy rôznych agentúr sa zhodujú na tom, že v rozvojom svete je priemerne 1/3 dievčat nútená vydať sa proti vlastnej vôli ešte pred dovŕšením dospelosti. Podľa USAID (US Agentúra pre medzinárodný rozvoj) je etiópska Amhara regiónom, v ktorom najčastejšie dochádza k svadbám maloletých dievčat. Výskumy z roku 2009 poukazujú na to, že až 220 tisíc dievčat bolo vydaných pred dosiahnutím 18 roku života a zvyčajne s mužmi, ktorí sú v priemere o 15 rokov starší. Neraz je ten rozdiel i dva či trikrát väčší. V kontexte vyvrátenia obvinení, že k týmto svadbám dochádza z neexistujúceho „nariadenia“ islámu, stojí fakt, že v Amhare je až 82 % miestnych obyvateľov kresťanmi.

Príčiny a dôsledky vynútených svadieb

Chudoba je každodennou skúsenosťou, ktorej sú Etiópčania vystavení. Svedčí o tom i fakt, že viac než 52 % obyvateľov nemá prístup k pitnej vode. Toto samozrejme neospravedlňuje porušovanie práv žien a dievčat. Obzvlášť, ak sa pozrieme na konzekvencie, ktoré so sebou táto nehumánna a jednoznačne neislamská prax prináša.

Oblasti, v ktorých sú dievčatá nútené vydať sa, patria k tým najodľahlejším. Nedostupné z hľadiska infraštruktúry, vzdelania a zdravotnej starostlivosti. Dievčatá a mladé ženy tak nepoznajú svoje práva a nie je im (ako aj ich rodinným príslušníkom) poskytované povedomie o zákonoch a právnej ochrane. Prím tu zohráva schopnosť prežiť v ťažkých podmienkach. Možnosťou ako prežiť je i „vzdanie sa“ jedného hladného krku. Vydajom odchádza dievča z rodiny, ktorá je neraz ešte „obohatená“ o veno. Niečo, čomu sa len ťažko odoláva, bez ohľadu na to, aké negatívne dopady majú tieto svadby na samotné dievčatá.

[Tweet “Najčastejšie sú dievčatá nútené vydať sa v oblastiach bez infraštruktúry a vzdelania.”]

Účelom svadieb nie je len „zbavenie sa“ ekonomickej záťaže rodín, ale taktiež čo možno najskoršie tehotenstvo a potomkovia. Toto má mnohé negatívne dopady, keďže predčasné matky sú častokrát ešte deťmi a nie sú psychicky ani fyzicky pripravené na úlohu matiek. Úmrtnosť matiek je vo veku okolo 15 rokov päťkrát väčšia. Etiópia a ostatné krajiny, v ktorých sú dievčatá nútené k sobášom vykazujú, že tehotenstvo nedospelých matiek je najčastejšou príčinou úmrtia dievčat vo veku 15 až 19 rokov. V neposlednom rade je s tým spojená vysoká úmrtnosť novorodencov, ktorá je až o 75 % vyššia ako u starších matiek. Detské nevesty sú ukrátené o vlastné vzdelanie (mnohé z nich sú negramotné), vlastné detstvo, neraz sú izolované od svojej rodiny a rovesníkov a nezriedka sa stávajú obeťami domáceho násilia zo strany manželov.

Nič z uvedeného nemá oporu v náboženských textoch. Naopak, islám zakazuje násilie na slabších a ženách a kresťanstvo učí o láske k blížnemu. Chýbajúce povedomie o aspektoch a étose viery, ale aj absencia všeobecného vzdelania a povedomia o rodinných vzťahoch, právach detí a žien sú príčinami, ktoré vedú k tomu, že v najchudobnejších krajinách je v najväčšej miere prítomný fenomén útlaku najslabších. V tomto prípade sú jeho obeťami detské nevesty.

Zdieľať

O autorovi

Jozef Lenč

PhDr. Jozef Lenč, PhD. je slovenský politológ. V súčastnosti vyučuje na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Pravidelne komentuje dianie na Blízkom východe v slovenských médiách. Bloguje na lenc.blog.sme.sk.