Sudánska vláda chce trestom pre kresťanku zakryť vlastné chyby. O isláme to nie je

0

Určite mnohí zachytili správu o žene, ktorá bola v Sudáne odsúdená na smrť za odpadlíctvo od islámu. Množia sa otázky a komentáre o tom, ako si muslimovia v Európe stavajú mešity a koľko majú práv v porovnaní s kresťanmi v islamských krajinách.

Nie všade v Európe si muslimovia stavajú mešity. Slovensko je poslednou krajinou Európskej únie, kde vôbec žiadna mešita nie je.

V roku 2012 robila Nadácia otvorenej spoločnosti prieskum, v ktorom skoro 70 % opýtaných nesúhlasilo, aby mohli muslimovia na Slovensku vôbec praktizovať svoje náboženstvo a 50 % by súhlasilo, aby štát zakázal výstavbu akýchkoľvek muslimských náboženských stavieb na území Slovenska.

Na Slovensku islám ani len nie je registrovaným náboženstvom. Pritom v Sudáne, v arabskom svete ako takom a vôbec v drvivej väčšine muslimských krajín kresťania sú, majú kostoly a môžu si stavať nové.

Sudánska vláda chce trestom pre kresťanku zakryť vlastné chyby. O isláme to nie je

27-ročná tehotná Marjam Jahjá Ibráhím bola v Sudáne odsúdená za odpadlíctvo od islámu a za manželský zväzok s kresťanom. Táto správa rýchlo obletela svet a objavila sa i na viacerých slovenských a českých spravodajských weboch.

Hoci sa o prípade informuje ako o hotovej veci, v skutočnosti musí ešte prejsť cez všetky stupne súdnictva vrátane ústavného súdu a je voči nemu možné podať odvolanie.

Marjam sama povedala, že sa narodila muslimskému otcovi, ktorý s nimi však nežil a vychovávala ju kresťanská matka ako kresťanku.

Rozhodnutie je sporné i podľa sudánskych zákonov

Rozhodnutie súdu rýchlo odsúdili sudánske i medzinárodné ľudskoprávne skupiny a hnutia a tiež viaceré médiá.

Sudánska novinárka Dallia M Abdelmoniem upozorňuje, že hoci trestný zákonník v čl. 126 uvádza možnosť trestu smrti za odpadlíctvo od viery, samotná Sudánska listina práv v čl. 38 zaručuje slobodu náboženského vyznania pre každého.

Marjam počas procesu na svoju obranu povedala: „Som kresťanka a nikdy som sa odpadlíctva nedopustila.“

„(…) Nevzdala sa islámu, pretože nikdy muslimkou nebola. Zjavne nežila ako muslimka, nikdy neprehlásila, že ňou je a ani sa nevzdala viery hľadajúc útechu v inej. Marjam je kresťanka a určite nie ‚bývalá muslimka‘ “, konštatuje Abdelmoniem.

„Sudánsky režim sa vo svojej ústave chváli ‚ochranou práv nemuslimov‘, no Marjamin prípad je v úplnom protiklade k tomuto tvrdeniu“, dodáva.

Sudánska mešita

Veľká mešita v Chartúme. Zdroj: Danita Delimont, Getty Images

Snaha zakryť korupciu

Podľa nej je oveľa viac pravdepodobné, že prípadom chce režim zakryť korupciu v najvyšších kruhoch.

Už v marci tohto roku sudánske autority prikázali všetkým novinám prestať zverejňovať správy o možnej korupcii vo vláde. Tá sa mala týkať guvernéra Chartúmu a niektorých ministrov z vládnucej strany.

Podobný názor má i Mohamed Ghilan, odborník na islamské právo. V súvislosti so žalobou pre stanicu Al Džazíra povedal: „Je to trik sudánskeho režimu, aby vyzeral ako ‚obhajca islámu‘ a zakryl vlastnú skorumpovanosť.“

Historický trest za prestup k nepriateľovi

Khaleel Mohammed, profesor religionistiky na San Diego State University v USA poukazuje na fakt, že tresty, za aký bola odsúdená Marjam, sa historicky udeľovali za zradu a pripojenie sa k nepriateľovi.

„Človek nebol odsúdený na trest smrti jednoducho preto, že zmenil vieru. Na nešťastie sa to stáva na miestach ako Afganistan alebo Sudán, no títo sudcovia nie sú veľmi vzdelaní v islamskom práve a často rozhodujú podľa kmeňových zvykov“, uviedol Khaleel Mohammed.

Ghilan pripomína, že pôvodne ešte aj takom v prípade bývali ženy od takého trestu oslobodené. Bližšie sa problematike odpadlíctva a jej nepochopeniu venuje tu (anglicky).

Okrem iného ukazuje, že samotný Korán v mnohých veršoch zaručuje slobodu vierovyznania. Napríklad: „Niet žiadneho donucovania v náboženstve!“ (Vznešený Korán, 2:256) či „kto chce, nech verí a kto chce, nech neverí!“ (Vznešený Korán, 18:29).

Trest za odpadlíctvo v isláme

Muslimský učenec Dr. Džamal Badawí na otázku o treste za odpadnutie od islámu odpovedá príkladom zo života Proroka Muhammada (mier a požehnanie s ním):

„Za Prorokom (mier a požehnanie s ním) prišiel v Medíne človek a zveril sa mu, že sa chce vzdať islámu. Prorok nesúhlasil, ale neurobil nič a nechal ho odísť.

Druhý deň ten muž prišiel znovu a opäť povedal Prorokovi, že chce odstúpiť od islámu. Prorok Muhammad opäť nesúhlasil, ale žiadnym spôsobom proti tomu človeku nezasiahol.

Rovnako tak sa stalo aj v tretí deň. Potom sa ten človek vysťahoval z Medíny. Prorok Muhammad (mier a požehnanie s ním) povedal, že Medína sa zbavila špiny, ale nedal toho človeka stíhať ani hľadať.“

Dr. Badawí z toho vyvodzuje nasledujúci záver: „Znamená to, že aj v tomto prípade platí pravidlo ‚niet žiadneho donucovania v náboženstve‘ a teda, že pokiaľ odporcovia islámu neútočia na muslimov, máme ich nechať ísť ich vlastnou cestou.“

Zdieľať